Je nutné si v prvom rade uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a že to, čo sa pokladá za najlepšiu výchovu v spoločnosti, nemusí byť nutne to najlepšie preň alebo aj pre vás. Okrem toho, aj prístup k výchove podlieha trendom, a tak to, čo platilo za vašej mladosti, už teraz môže byť brané ako prekonané a zastarané. 

Akým typom rodiča sa stanete, závisí nielen od toho, ako ste boli vychovaní, od názorov prezentovaných tak vaším okolím, ako aj médiami, ale aj od osobností vás ako rodičov a od osobnosti vášho dieťaťa. Možno budete chcieť napodobniť spôsob, akým ste boli vychovávaní, pretože máte na detstvo šťastné spomienky. Alebo sa, naopak, budete snažiť o úplne opačný prístup a budete si hovoriť „nikdy sa nebudem správať ako moja matka/otec“.

Váš prístup ovplyvnia, aj keď si to nepripúšťate, aj knihy, časopisy, internet a televízne programy, ktoré sledujete; takisto názory a činy vášho okolia – priateľov a najbližšej rodiny. A ako budete svoje dieťa spoznávať, štýl výchovy prispôsobíte aj jeho osobnosti a temperamentu. Skrátka, rodičovské názory sa časom menia a vyvíjajú a zodpovedajú rastu a vývoju dieťaťa. 

Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek spôsob výchovy, nezabudnite sa na ňom dohodnúť so svojím partnerom a najlepšie aj osobami, s ktorými bude dieťa tiež často v styku (aj keď babičky tvrdia, že ony sú len na rozmaznávanie). Neznamená to, že musíte byť s partnerom kópiami – naopak, dieťa musí poznať rozdielne povahy a osobnosti svojich rodičov, ale vaše názory by sa mali zhodovať v základných oblastiach výchovy, ako je disciplína, správanie, odmeny a tresty a vzťahy.

Ak sa vyskytnú rozdiely (čo je normálne), snažte sa rozpory vyriešiť v súkromí bez dieťaťa. Tým môžete pred dieťaťom pôsobiť stále jednotne a dieťa okrem toho vidí, že ste jeden druhému oporou. Tým sa v ňom upevní pocit emočnej istoty a dôvery. 

Zdroj: A. J. R. Waterston; Starostlivosť o dieťa od narodenia do troch rokov.