Doložiť to možno na zmene nášho stravovania, pohybovej aktivite, kontaktu s mikrobiálnymi podnetmi a mnohých ďalších. Predlžuje sa ľudský vek. Predlžuje sa čas prípravy na prácu, rastie dôraz na osobný rast a kariéru. Logickým dôsledkom toho je štatistikami doložený fakt, že sa u žien posúva vek, v ktorom sú tehotné a dávajú nový život.
Pôrod cisárskym rezom
Nie je výnimkou, že narodenie prvého bábätka sa uskutočňuje až po 30. veku života. Ženy často rodia aj okolo 40. roku.
To je s ohľadom na zdravie ženy podstatná zmena, pretože z biologického pohľadu je optimálny vek pre materstvo cca 20 - 25 rokov. Materstvo v neskoršom veku je príčinou stále častejšieho pôrodu cisárskym rezom. V našej krajine je našťastie stále prakticky jediným dôvodom pre pôrod cisárskym rezom zdravotný stav a následná lekárska indikácia. Napriek tomu sa už cca 15% pôrodov uskutočňuje neprirodzene cisárskym rezom.
Aký vplyv má pôrod cisárskym rezom na zdravie dieťaťa?
Zatiaľ sa vie málo o tom, že pôrod cisárskym rezom je z pohľadu zdravia dieťaťa a do určitej miery aj matky, obmedzujúci. My sa zameriame len na dopady tohto spôsobu pôrodu na imunitu dieťaťa.
Imunitná reaktivita je významne ovplyvnená skutočnosťou, že pri prirodzenom pôrode je novorodenec vystavený mikrobiote pôrodných ciest. Tá predstavuje prvý pozitívny kolonizačný podnet. Nejde iba o kolonizáciu kože, pretože pri pôrode dieťa tekutinu aj prehĺta, a táto mikrobiota predstavuje prvú vlnu osídlenia tráviacej trubice novorodenca.
Dáva dobré predpoklady na to, aby bezprostredne po začatí dojčenia bola vplyvom prebiotických oligosacharidov materského mlieka vybudovaná fyziologická mikrobiota dojčaťa, ktorá je nutnou podmienkou pre obranyschopnosť, budovanie slizničnej aj systémové imunity dieťaťa.
Osídľovacie vzory na koži a predovšetkým v čreve sú úplne odlišné, ak porovnáme deti narodené prirodzeným spôsobom s deťmi, ktoré sa narodili cisárskym rezom. U nich úplne chýba kolonizácia mikrobiotou pôrodných ciest.
Naproti tomu sú kolonizované mikroorganizmy, ktoré má matka na koži alebo dokonca baktériami, ktoré sú súčasťou nežiadúcich mikrobiálnych spoločenstiev vyskytujúcich sa v nemocniciach.
Tieto nenormálne kolonizačné vzory nielen že neposkytujú patričné pozitívne podnety pre imunitný systém novorodenca a dojčaťa, ale tiež vedú dokonca
k dlhodobej, či trvalej poruche osídlenia slizničných a kožných povrchov dieťaťa.
To má bezprostredne negatívne dôsledky na jeho zdravie.
Tieto deti sú zvyčajne viac náchylné k infekciám. Z dlhodobého pohľadu je narušený vývoj individuálnej imunitnej reaktivity dieťaťa a významne sa zvyšuje riziko rozvoja imunopatologických ochorení, napr. alergií.
Zatiaľ experimentálne sa snažíme stratu mikrobiálnych podnetov u detí narodených cisárskym rezom nahradiť umelou kolonizáciou vaginálneho mikrobiotu matky. Musíme si však počkať na definitívne súdy, či tento spôsob prináša zdravotné benefity pre dieťa.
Určite platí, že tento handicap môže do veľkej miery nahradiť dojčenie materským mliekom.
