Všetko sa začína už v maternici
Dôležitejšie je vedieť, že už v tomto období môžu rodičia, otecka nevynímajúc, komunikovať s drobčekom, ktorý sa chystá do nášho sveta a podnecovať tak jeho vývin.
1. Čo môžete urobiť už pred narodením?
- Dotýkajte sa bruška
Hlaďte ho. Týmto spôsobom začína vaše prvé vzájomne dorozumievanie sa.
- Hovorte na dieťa (bruško)
Rozprávajte mu o tom, aké to na svete je a ako sa na neho tento svet teší. Nie je dôležité vedieť, či sa vám narodí dievča alebo chlapec. Jednoducho poviete: "Tešíme sa na teba, máš pripravenú krásnu izbičku ..."
- Čítajte mu nahlas
Aj keď sa vám to bude zdať možno hlúpe, už v tomto období pokladáte základy slovnej zásoby dieťaťa.
- Pracujte s hlasom
Snažte sa nehádať a nekričať. Svoju rozladenosť a komunikačné stereotypy a zlozvyky už teraz prenášate aj na dieťa.
2. Čo môžete urobiť v prvých chvíľach po narodení?
- Nenechajte sa rozdeliť
Dieťatko sa na vás teší. Znovu chce cítiť teplo vášho tela, pohladenie, tlkot vášho srdca, hlas rodičov. Tým všetkým začínate svoju komunikáciu. Takto sa dorozumievate a dávate mu najavo jeho dôležitosť, vašu lásku a pocit, že aj tu vonku, na svete, je bezpečne.
3. To čo hovoríme, musí byť v súlade s tým, čo robíme
Dôležitým momentom komunikácie s dieťaťom v jeho útlom veku je, aby komunikácia verbálna, teda to, čo hovoríme, bola v súlade s komunikáciou neverbálnou, teda s tým, čo robíme, ako sa správame a akým spôsobom to hovoríme = melódia, tempo, intenzita, citové zafarbenie. Deti v útlom veku prevažne vnímajú spôsob komunikácie a až v druhom rade jej obsah.
Čo môžete urobiť?
- Hovorte s dieťaťom tvárou v tvár
Sledujte jeho tvár a umožnite mu sledovať tú vašu (vzdialenosť cca 20 cm), pracujte s mimikou.
- Hovorte pomaly a zaujímavo
Pracujte s melódiou a intenzitou hlasu.
- Snažte sa dieťa nemystifikovať
Popisujte dieťaťu reálne situácie, ktoré sú okolo neho, stále pamätajte na vyššie uvedený súlad.
4. Začiatky vzájomnej komunikácie
V prípravnom, predrečovom období vývinu sú dôležité:
Neverbálne aktivity , ktoré súvisia s vývinom reči a komunikácie - satie, žuvanie, prehĺtanie, úsmev. Dieťa si pripravuje a precvičuje artikulačné orgány (ústa, jazyk, čeľusť) na zložitejšiu činnosť akou je reč.
Úsmev je jedným z prvých dôležitých komunikačných prostriedkov. Ako taký sa u dieťaťa objavuje okolo druhého mesiaca. Je znamením príjemného naladenia z prítomnosti niekoho známeho, pocitu istoty a pohody.
Verbálne aktivity , teda krik, džavot a bľabotanie.
Čo môžete urobiť?
pozerajte sa na dieťa zblízka (cca 20 cm) z očí do očí,
využívajte mimiku – ľudská tvár má pre dieťa zvláštnu príťažlivú silu. Najmä, ak sa hýbe – grimasy, žmurkanie, úsmev... to všetko je pre dieťa zaujímavé a cenné,
hovorte na dieťa – pracujte s hlasom. Využívajte pritom rôzne melódie a intenzitu hlasu.
5. Prejavy komunikácie
Krik
Dieťa ním najprv reaguje na akúkoľvek zmenu, neskôr jeho prostredníctvom aj upútava pozornosť a snaží sa o komunikáciu. Krik začína byť citovo zafarbený a rodičia čoskoro spoznajú, kedy ním dieťa vyjadruje spokojnosť a kedy je tomu naopak.
Čo môžete urobiť?
Nenechávajte dieťa kričať bez odozvy. Krik má vždy svoj dôvod. Aj keď je tým dôvodom len dožadovanie sa prítomnosti niekoho ďalšieho. Reakcia v štýle "nech si precvičí pľúca, necháme ho vyplakať" a pod., nie sú na mieste. Aspoň pokiaľ ide o dobré základy komunikácie.
Džavot
Len ťažko sa opisuje slovami. Je to akési jemné chrčanie, mrmlanie a mľaskanie, ktoré však už tiež nesie prvky komunikácie, ak dieťa dostáva spätné reakcie. Niekedy sa o ňom hovorí ako o pudovom bľabotaní.
Bľabotanie
Môžeme rozlíšiť pudové a napodobivé bľabotanie. Odborníci tvrdia, že pudové bľabotanie je obyčajná hra s hovoridlami. Aj tá však súvisí nielen s prípravou hovoridiel na reč, je to ich malá rozcvička, ale aj s komunikáciou. Ak túto hru s dieťaťom hráte, je pre nich zaujímavejšia, zábavnejšia, trvá dlhšie a dieťa teda rýchlejšie prechádza do ďalšieho štádia zvaného napodobivé bľabotanie.
Napodobivé bľabotanie sa objavuje medzi 6. a 8. mesiacom a viac ako hlásky dieťa napodobňuje najmä melódiu a rytmus reči. Pozoruje pohyby hovoridiel osôb, ktoré s ním komunikujú. Prebieha sluchová kontrola - dieťa sa počúva.
Pozor!
Jedná sa o prvé dôležité obdobie, kedy si rodičia môžu všimnúť odchýlky vo vývine. Pudové bľabotanie a džavot sa objavuje aj u nepočujúcich detí, zatiaľ čo napodobivé bľabotanie iba u detí počujúcich! Ak teda po 6. mesiaci dieťa džavotať a verbálne komunikovať úplne prestáva, prípadne iba kričí, je čas sa poradiť s odborníkom - pediatrom, prípadne lekárom na ORL.
6. Nie vždy dieťa robí to, čo si myslíme...
Sledujte svoje deti 3-5 minút bez toho, aby ste im zasahovali do ich činnosti. Najprv sami pre seba, v duchu si skúste komentovať, čo vidíte, čo dieťa robí. Neskôr to skúšajte nahlas. Jednoducho povedzte, čo vidíte.
POZOR!
Komentujte, čo vidíte, nie čo si myslíte, že dieťa robí! Rodičia majú sklony vidieť cieľ, nie akciu. Aký je medzi tým rozdiel? Uvedieme si to na príklade:
AKCIA
Dieťa stavia kocky jednu na druhú.
CIEĽ
Rodič vidí – dieťa stavia dom… a väčšinou mu ho ide pomôcť dostavať podľa svojho, ale dieťa len stavalo kocky, nemal to byť dom.
