Pani doktorka, gynekologicko-pôrodníckej praxi sa venujete už mnoho rokov. Čo by ste nastávajúcim mamičkám pred pôrodom poradili? Na čo by sa mali pripraviť?
Dôležitý je výber pôrodnice, príp. aj pôrodníka – to je základné rozhodnutie, ktoré výrazne prispeje k celkovému upokojeniu pred samotným pôrodom. Toto rozhodnutie musí väčšina žien urobiť už na začiatku tehotenstva, vzhľadom na registrácie, ktoré niektoré pôrodnice vyžadujú už od 14. týždňa tehotenstva.
Od 36. týždňa však kontakt s pracoviskami začína naplno. Kontroly sú raz týždenne v tehotenskej poradni nemocnice, sleduje sa: celkový fyzický stav budúcej mamičky (tlak, pulz, hmotnosť, orientačné vyšetrenie moču, stery z pošvy), tehotenské pohmatové nálezy a stav bábätka (pohyby, srdcové ozvy, ultrazvukové upresnenie uloženia plodu, veľkosti plodu, uloženia a kvality placenty a prípadne prietoky krvi), pulzná a farebná dopplerometria, kedy neinvazívnym spôsobom možno posúdiť hemodynamiku v uteroplacentárnej a fetálnej cirkulácii, teda získavame informácie o funkčnom stave placenty a tiež odhad rezerv plodu pri jeho reakcii na rozvíjajúci sa distress.
V tomto období je tiež dôležité predvyplniť dokumentáciu k pôrodu, kedy okrem základných údajov o rodičke ako je meno, bydlisko atď. sa vypĺňajú aj údaje o zdravotnej histórii a súčasných ťažkostiach novovzniknutých v tehotenstve. Dokumentácia spisovaná v čase prijatia k pôrodu môže byť ovplyvnená napr. časovým faktorom (pôrody veľmi často začínajú v noci), psychickými faktormi ako dôsledky bolesti a inými príznakmi začínajúceho pôrodu. V tejto dobe by mal byť aj pôrodník oboznámený s predstavou rodičky o pôrode, prianiami ohľadom vedenia pôrodu a pobytu v nemocnici.
Čo všetko môže rodička pred samotným pôrodom ovplyvniť? O čom má právo rozhodovať?
Môže si utriediť myšlienky, spísať svoje predstavy a priania a toto všetko konzultovať so svojím pôrodníkom, ktorý po posúdení stavu rodičky a plodu by tieto priania a predstavy mal korigovať tak, aby všetko prebehlo bez komplikácií, ktoré sa dajú ovplyvniť. V priebehu pôrodu však samozrejme môžu vzniknúť komplikácie, ktoré sú nepredvídateľné, a potom je dobré vypočuť si názor pôrodníka na novú situáciu a prehodnotiť svoje plány.
Ak nejde o život rodičky či plodu, väčšina predstáv ohľadom spôsobu pôrodu je splniteľná: aktívne pôrody, cvičenie na balónikoch pred pôrodom, vodné kúpele, sprchovanie, masáže pri pôrode.. Rozhodnutie by mal však vždy robiť lekár, pretože ten je za svoje rozhodnutia absolútne zodpovedný. Ani budúca mamička, ani jej sprievod nemá tú plnú právnu zodpovednosť ako lekár.
Cisársky rez na želanie v ČR nie je možné vykonávať. Väčšinu žien k tejto myšlienke vedie obava až úzkosť z neznámej situácie, akou pôrod jednoznačne predstavuje, alebo zlá skúsenosť z predchádzajúceho pôrodu.
Niektoré mamičky možno premýšľajú o pôrode do vody? Je táto varianta vhodná?
Pôrody do vody majú svoje úskalia, a preto z dôvodu bezpečia pre plod by som sa prikláňala skôr k priebehu prvej doby pôrodnej vo vode a následne k pôrodu ako takému v „suchozemskom prevedení“.
Niektoré prvorodičky sa môžu obávať spontánneho (vaginálneho) pôrodu z dôvodu bolesti. Často sa potom pýtajú, či môžu rodiť pomocou cisárskeho rezu. Môžu si ho vyžiadať?
Cisársky rez na želanie v ČR nie je možné vykonávať. Väčšinu žien k tejto myšlienke vedie obava až úzkosť z neznámej situácie, akou pôrod jednoznačne predstavuje, alebo zlá skúsenosť z predchádzajúceho pôrodu. Je však nutné si uvedomiť, že cisársky rez je operácia s príslušnými rizikami ako z výkonu samotného, tak aj z anestézie. Navyše rekonvalescencia po pôrode je potom výrazne dlhšia a sprevádzaná naopak pooperačnými bolesťami, ktoré trvajú 2–3 dni, zatiaľ čo po spontánnom pôrode ste väčšinou druhý deň fit a schopní postarať sa o seba aj o bábätko.
Nemyslím si, že pôrod cisárskym rezom je východiskom, ako uniknúť bolesti a pocitu diskomfortu na záver tehotenstva. Samozrejme, ak panika, úzkosť a ďalšie psychické faktory rodičku paralyzujú natoľko, že nie je schopná rodiť prirodzenou cestou, je vykonanie cisárskeho rezu nevyhnutné.
V niektorých pôrodniciach lekári odporúčajú mamičkám spísať tzv. pôrodný plán. Na čo Vám ako pôrodníkovi v „deň D“ slúži a na čo naopak poslúži budúcej mamičke?
Spísanie pôrodného plánu pomôže mamičke utriediť si myšlienky a pôrodníkovi slúži ako informácia o rodičke, jej prianiach a obavách tak, aby sa mohol vyjadriť k jednotlivým predstavám konkrétne. Je to cesta rýchleho zoznámenia :) Ja osobne uprednostňujem komunikáciu začať už na začiatku tehotenstva a postupne si názory na pôrod vytriediť, takže súpis bodov na papieri považujem za zbytočný, ale väčšina rodičiek prichádza do pôrodnice akútne, nepozná svojho pôrodníka a v tejto chvíli môže byť spísaná predstava na papieri užitočná – hovorím, je to „rýchle zoznámenie“.
Partner pri pôrode – áno alebo nie?
V dnešnej dobe je už úplne normálne, že sa pôrodu zúčastňuje aj partner rodičky. Čo by ste nastávajúcim oteckom poradili? Ako môžu byť čo najviac nápomocní? S čím môžu partnerke pomôcť?
Partner pri pôrode je väčšinou veľmi užitočný. Je to blízka osoba, ktorú chceme mať pri sebe v ťažkej situácii a tou pôrod nepochybne je. Už jeho čisto pasívna prítomnosť je pre psychiku ženy dôležitá – je v cudzom prostredí, vidí samé neznáme tváre a ešte navyše jej nie je dobre – a tak pohladenie, dôvera a podpora partnera urobí dobre. Oteckovia pri pôrode by mali dodržiavať pravidlá správania a pohybu na pôrodných sálach, držať mamičku za ruku, pomôcť jej s cvičením na balónikoch, dostať sa do sprchového kúta, prípadne masírovať chrbát, ktorý trpí. V týchto maličkostiach je ich rola nenahraditeľná.
A čo by naopak pri pôrode robiť nemali?
Oteckovia, ktorí k pôrodu idú vyvolávať konflikty s personálom v nemocnici a mamičke sa nevenujú, by k pôrodu nemali chodiť. Svojím správaním svoju partnerku skôr rozrušia a sťažia jej komunikáciu s tými, ktorí jej majú pomôcť. Čiže konfliktných, neurotických a netrpezlivých partnerov radšej nechať doma.
...ak vidím, že máme otecka bledého, spoteného, tak ho radšej usadím na zem s hlavou dole medzi kolená a dostane studený obklad na krk...
Môže partner v niektorých veciach rozhodovať za rodičku? Môže niečo ovplyvniť?
Je časté, že partner funguje ako tlmočník prianí svojej unavenej partnerky a všetko preberá s pôrodníkom a následne to tlmočí svojej partnerke – nie je to výnimočné a musím povedať, že mnohokrát aj veľmi užitočné. Mnohokrát dosiahne lepší výsledok spolupráce u rodičky. Pri samotnom pôrode by mal otecko zaujať miesto pri hlave svojej ženy – jednak na druhom konci by nič pekné nevidel a ešte by sa plietol personálu pod nohy.
Stalo sa Vám niekedy, že by sa partnerovi pri pôrode urobilo zle alebo že by dokonca odpadol? Čo môže muž urobiť pre to, aby sa mu to nestalo?
Pôrod ako taký rozhodne nie je veľkým estetickým zážitkom a citlivejšie povahy (a to niektorí naši muži sú), potom môžu reagovať na nadmerný stres, emočné vypätie, prípadne krv, tým, že kolabujú. V momente pôrodu potom takýto kolaps riešime až na poslednom mieste, na prvom mieste je mamička a bábätko, potom sa môžeme venovať zrútenému oteckovi. Vždy odporúčam mať so sebou desiatu a dostatok tekutín, a ak vidím, že máme otecka bledého, spoteného, tak ho radšej usadím na zem s hlavou dole medzi kolená a dostane studený obklad na krk – tým predídeme pádu či zraneniu.
Za 30 rokov praxe som zažila iba jediný pád do bezvedomia pri pôrode u zdravotnej sestričky – manžela na zemi prekročila so slovami – „…no jo, ja som mu hovorila, že nič nevydrží…“ A potom ho obliala studenou vodou z vodovodu. Zvyšok pôrodu sa o neho starala, upokojovala ho, až úplne zabudla, že rodí. No tiež spôsob, ako prežiť pôrod (smiech).
Autor: Tereza Strychová
