Potravinová alergia patrí medzi najčastejšie prejavy alergie v dojčenskom veku. Vyskytuje sa až u 8 % dojčiat, z toho tretinu až polovicu predstavuje alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM). V ďalších prípadoch ide o alergie na bielkoviny vajec, múky (lepok), sóje, orechov, alergie na morské plody či exotické ovocie. U dieťaťa, ktoré malo ťažkosti s potravinovou alergiou v dojčenskom veku, je, žiaľ, vyššia pravdepodobnosť vzniku iných druhov alergií – alergickej nádchy a alergickej astmy.
Potravinová alergia sa u detí prejavuje tráviacimi ťažkosťami (bolesti brucha, hnačky, vracanie), ale aj pálením v ústach, opuchom jazyka či pier, kožnými príznakmi (svrbenie, atopický ekzém) alebo respiračnými ťažkosťami (kašeľ, dýchavičnosť, kýchanie). Ak máte u svojho dieťaťa podozrenie na potravinovú alergiu, poraďte sa so svojím lekárom, ktorý stanoví správnu diagnózu a navrhne vhodnú liečbu.
Základné zásady zavádzania nových potravín do jedálnička
S ohľadom na hroziace riziko potravinovej alergie by sa pri zavádzaní nových potravín do jedálnička dieťaťa vždy malo dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad.
- .Podávame vždy len jednu novú potravinu a vyčkáme niekoľko dní (2–3 dni). Počas jedného týždňa zaraďujeme zvyčajne dve až tri nové potraviny. Ak sa prejaví akákoľvek nezvyčajná reakcia, novú potravinu, ktorá túto reakciu spôsobila, z jedálnička dieťaťa vyradíme a skúsime ju opäť opatrne podať až o nejaký čas.
- Nové potraviny podávame najprv v tepelne upravenej forme (varené, dusené), až potom surové.
- Nové potraviny zaraďujeme do jedálnička pokiaľ možno doma alebo tam, kde je dostupná lekárska pomoc, nie na cestách.
- Vyberáme najprv menej alergizujúce potraviny, potom aj tie potenciálne alergénne – najprv v malej dávke, ak sú dobre tolerované, dávku zvyšujeme
Potenciálne alergény
Ak sa potrebujete zorientovať, ktoré potraviny sú považované za potenciálne alergény a ktoré sú naopak považované za bezpečné, využite naše prehľadné schéma.
Potenciálne alergizujúce:
obilniny s lepkom (vylúčiť v prípade alergie na lepok): pšenica, jačmeň, raž, ovos
mlieko: neupravené kravské, kozie, ovčie a výrobky z nich
vajcia a výrobky z nich
zelenina: zeler, paradajky, paprika, špargľa, cibuľa
ovocie: citrusové plody, exotické ovocie, jahody, egreše, ríbezle, maliny, černice
orechy: všetky (najmä arašidy, lieskové, vlašské, pistácie)
ryby: všetky vrátane sladkovodných, morské plody
sója: vrátane sójového mlieka, iné strukoviny
sladidlá: med
korenie: škorica, muškátový oriešok, kari…
priemyselne vyrábané potraviny s obsahom umelých aróm, farbív a konzervačných látok
Nealergizujúce:
obilniny, ktoré prirodzene neobsahujú lepok: ryža, kukurica, pohánka, proso (jačmeň)
zelenina: zemiaky, mrkva, cuketa, špenát, paštrnák, tekvica, baklažán, brokolica, ružičkový kel, karfiol, patizón, kaleráb, uhorka
ovocie: banány, melón, vodný melón, hrozno, varené ovocie (jablká, hrušky, broskyne, marhule, čerešne, slivky)
mäso: kuracie, morčacie, teľacie, hovädzie, jahňacie, bravčové
Zdroj: JIMRAMOVSKÝ, František a Martin FUCHS. Kojení a začátky s výživou: Průvodce výživou v prvním roce života. 2011.
