Vývoj reči u batoliat
od jedného roku veku dieťa začína napodobňovať dospelých, opakovať slová a objavuje hovorenie ako zaujímavú činnosť,
od dvoch rokov spravidla začína pomocou reči dosahovať drobných cieľov a ovplyvňovať dospelých,
v troch rokoch s pomocou slov už vyjadruje svoje myšlienky.
Čo je obvyklé u dieťaťa od 1 do 3 rokov?
dieťa najprv používa predovšetkým podstatné mená, neskôr slovesá a začínajú vznikať dvojslovné základné vety, napríklad: "Otec papá", "Miša hajá",
ako jedny z prvých používajú deti aj zvukomalebné citoslovcia: bác, jéj, haf. Až neskôr postupne prichádzajú na rad aj ostatné slovné druhy a slovná zásoba sa zväčšuje.
1,5 roka
Nastáva prvé obdobie otázok. Dieťa sa rado a často pýta: "Čo je to?, Kto je to?" Prostredníctvom týchto otázok si zväčšuje nielen svoju slovnú zásobu, ale rozvíja si tiež schopnosť dialógu. Preto je potrebné deťom odpovedať, hoci niekedy nám, rodičom, už dochádzajú sily.
1 - 3 roky
Reč a komunikácia je spätá s konkrétnymi javmi a vecami. Slová označujú konkrétne veci.
3 roky
Nastáva čas, kedy deti začínajú zovšeobecňovať, abstrahovať. Veľmi rýchlo narastá slovná zásoba a môže sa stať, že sa dieťa začne zadrhávať alebo opakovať slová. Nie je nutné hneď panikáriť. Spravidla v tomto období ide o fyziologický jav, ktorý rýchlo odznie, ak je zvolený vhodný postoj rodičov, teda nekarhať a netrestať ... Je dobré dieťa nenásilne zastaviť a povedať, aby vám slovo pošepkalo. Pri šepkaní sa spravidla už dieťa nezasekne.
V tomto období sa objavuje ďalšia fáza otázok "Prečo?" Deti sa stále dookola pýtajú a rodičia stále dokola odpovedajú, alebo by sa aspoň mali snažiť odpovedať čo najdlhšie.
4 roky
Dieťa najprv vôbec neskloňuje ani nečasuje, neskôr áno, ale nie úplne správne. Je to normálne a netreba sa zbytočne znepokojovať. Neskôr začína skloňovanie a časovanie napodobňovať podľa dospelých a to úplne pravidelne, takže vznikajú slová ako dobrejší, lepšejší a ďalšie.
Výslovnosť jednotlivých slov a hlások nie je úplne správna. Deti najskôr vyslovujú správne hlásky a slová, ktoré vyžadujú najmenšiu fyziologickú námahu. Spravidla to bývajú slová ako mama, baba, tata, hami ...
Čo môžeme urobiť pre správny vývin komunikácie u našich detí?
Aby sme čo najviac rozvíjali komunikačné schopnosti a zručnosti našich detí, mali by sme:
1. Využívajte základné prvky komunikácie:
7 tipov
Komunikujte pokiaľ možno tvárou v tvár na rovnakej úrovni - umožníte tak dieťaťu lepší očný kontakt, môže sledovať ústa hovoriaceho, čo mu pomáha v obzeraní jednotlivých hlások a upevňovaní spôsobu ich tvorenia.
Hovorte jasne, zreteľne, využívajte základnú slovnú zásobu a krátke vety.
Pomenovávajte stručne a jasne, čo práve robíte - môžu to byť vaše aktivity, predmety okolo vás a aj to, ako sa cítite. Dieťaťu tak poskytujete možnosť krozšíreniu slovnej zásoby a pomáhate mu tiež venovať pozornosť tomu, čo sa deje - to je dôležité pre jeho schopnosť zorientovať sa v situácií.
Opakujte to, čo dieťa hovorí - ak dieťaťu nerozumiem a nepoznám, čo hovorí, opakujem to, čo počujem a s týmto zvukom sa môžem rôzne hrať. Mením intonáciu, hlasitosť, tempo ... Dávam tak dieťaťu najavo, že ho počujem a vnímaním, dávam si čas na premýšľanie nad tým, čo by to mohlo byť za slovo. Som na strane dieťaťa, som s ním v jeho "trápení". Ak dieťaťu rozumiem, zopakujem slovo, ktoré rozumiem, správne po stránke výslovnosti, aby dieťa malo správny vzor pre napodobňovanie.
Pochválte, povzbudte a motivujte - dieťa chválime za konkrétne veci: "Ja už ti krásne rozumiem, áno, to je auto. Rozprávaj ďalej." Dávame otázky, ktoré sa týkajú daného slova, pojmu.
Obsah a forma - to čo hovoríme, teda obsah, musí byť v súlade s tým, akým spôsobom to hovoríme, prispôsobíme teda intonáciu a dynamiku. Je dobré mať na pamäti, že deti do 6 rokov nerozumejú irónii.
Prijímanie a rozširovanie iniciatív dieťaťa- každý sa najlepšie učí to, čo ho baví. Ak vidíte a počujete iniciatívu dieťaťa, snažte sa s ňou pracovať a nie vymýšľať svoju vlastnú.
Príklad prijímania a rozširovania iniciatív dieťaťa
Dieťa ukazuje obrázok zo školy. Rodič sa na neho pozerá a komentuje: „Dnes ste v škôlke maľovali, že? Čo si to tu namaľoval?“
Dieťa odpovedá: „Suna“.
Rodič: „Aha, suna, suna a kde je sun?“
Dieťa ukazuje na obrázok a hovorí sun.
Rodič: „Aha, tu je sun. To je krásne podarený sun, a čo robí?“
Dieťa: „Papa“.
Rodič: „Aha papá, sun papá. Sun je slon, slon papá, je to tak?“
2. Vyvíjajte aktivity, ktoré vedú k rozvoju komunikačných zručností:
Hovorte si s deťmi rôzne riekanky doplnené hrou na telo, tlieskaním, dupaním.
"Kovaj, kovaj kováčik (buchneme pästičkou do chodidla na nohe),
okovaj mi nožičku (buchneme druhou pästičkou do druhej nohy),
okovaj mi obe (tleskneme sa do stehien),
zaplatím ja tebe " (tlieskame).
Spievajte jednoduché pesničky s pohybom:
"Až ja budem veľká (dieťa dvíha ruky až nad hlavu),
bude zo mňa sedliačka, (ruky do boku),
príďte k nám (ukazujeme smerom k nám),
ja vám dám plný krčah mliečka."
Spievajte melódiu jednoduchej pesničky na niektoré slabiky napríklad, dadada, nananu atď..
Rozprávajte sa nad obrázkami
S dieťaťom sa môžete rozprávať o tom, čo je na obrázku, kde je to, ako to vyzerá ... Ak dieťa nevie, čo by povedalo, dávame mu vždy možnosti: "Je to slon alebo dom?"
Deti v tomto období získavajú veľkú slovnú zásobu. Väčšinou je obsiahlejšia tá pasívna, teda slová, ktorým dieťa rozumie, ale samo ich nepoužíva, a nie vždy si na ne dokáže spomenúť a vybaviť si ich správne znenie. Tým, že dáme dieťaťu na výber z dvoch možností mu slovo pripomenieme, a tak posilňujeme mimo vyjadrovacie schopnosti aj jeho sebavedomie. Nechávame dieťa na obrázkoch vyhľadať to, čo hovoríme a potom ho necháme na onú konkrétnu vec ukázať a hovoriť o nej.
