Prvé dni v jasliach alebo v skôlke
To, že deti, ktoré začínajú chodiť do jaslí alebo do škôlky, zažívajú úzkosť a stres z odlúčenia od matky , je normálne, ale len do určitej miery. Sú deti, ktoré vnímajú nový svet okolo nich ako bezpečný, a sú deti, ktoré pri predstave, že opustia maminu náruč (hoci len na niekoľko hodín), doslova trpia úzkosťou a strachom. Miera tejto úzkosti je každému daná do vienka.
Za úzkosť môže nezrelosť detskej psychiky
Úzkostlivosť je daná nezrelosťou a malou odolnosťou detského psychického organizmu, ale tiež spoločenskými nárokmi, ktoré sú na dieťa kladené. Je teda jasné, že svoje deti by ste za úzkostlivosť a strach z odlúčenia nemali trestať, ale naopak, mali by ste im pomáhať.
Rôzne typy detí:
a. Nebojácne deti, ktoré sa ľahko zoznamujú
Pre niektoré deti je odlúčenie od rodičov ťažké, pre iné ľahké. Sú to deti, ktoré po príchode na ihrisko vbehnú do neznámeho detského kolektívu, bez problémov sa zapoja do hry druhých a o chvíľu už hru možno samé aj organizujú. Také deti by, obrazne povedané, „odišli s každým“, nevadí im rozprávať sa s cudzími ľuďmi, ľahko sa zoznamujú. V kolektíve väčšinou majú dobré postavenie.
b. Plačliví maznáčikovia majú problém s adaptáciou
Potom sú tu deti, pre ktoré je odlúčenie ťažké, sú to takí tí „mamini maznáčikovia“. V skupine detí sa vždy držia radšej stranou a najradšej sedia rodičom na kolenách, alebo ich držia za ruku. Tieto deti pri odlúčení od matky často plačú, dlho si zvykajú na nové prostredie a ich adaptácia v škôlke či škole môže trvať aj niekoľko mesiacov.
c. Deti, ktorým odlúčenie vadí, ale zvyknú si
Väčšina detí sa však pohybuje niekde medzi obidvoma pólmi – odlúčenie pre ne nie je jednoduché, ale nakoniec ho zvládnu a preváži to pozitívne: nové zážitky, nové prostredie a noví kamaráti.
Ako sa vyvarovať úzkostných a plačlivých scén?
Ak odchádzate a dieťa zostáva doma, zachovajte pokoj a nezačnite plakať (dieťa veľmi často skúša vašu trpezlivosť).
Dieťaťu povedzte, že ho máte radi a že sa vrátite (to platí aj v prípade, že odchádzate a dieťa zostáva v jasliach alebo v škôlke).
V prípade, že dieťa zostáva doma, zamestnajte ho nejakou obľúbenou činnosťou.
Robí dieťa scény, keď ho nechávate v škôlke? Zvážte, či predsa len nemá nejaký dôvod. Spýtajte sa ho, čo mu v škôlke vadí, prípadne to prediskutujte s učiteľkou.
Ak je však v škôlke všetko v poriadku a dieťa napriek tomu ráno zúri a nechce ísť do škôlky, pokojne mu povedzte, že je to proste nutné – že vy musíte isť do roboty a ono zasa do škôlky. Skúste ho nalákať na to, o čom viete, že má rado (napríklad hra s kamarátmi, iné hračky ako má doma, pekné preliezačky, rozprávanie sa s pani učiteľkou atď.), prípadne na to, že v škôlke zažije niečo zaujímavé.
Buďte neoblomní a sebaistí.
Tip
Úzkostlivému dieťaťu môžete pribaliť do škôlky nejakú drobnosť, malú hračku, ktorá mu bude pripomínať mamu.
