Psychomotorický vývoj dieťaťa (9. - 10. mesiac)

Bábätko sa hrá a smeje.

Deviaty a desiaty ukončený mesiac života dieťaťa je spojený s mohutným rozvojom psychomotorických zručností. Zistite, na čo sa pri pozorovaní dieťatka zamerať.

9. mesiac

V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja . Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Nezáleží na tom, v akom poradí ich zvládne, dôležité je opäť hodnotenie, ako kvalitne jednotlivé zručnosti dieťa vykonáva.

Nová poloha na hranie

Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce. Pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom. Musí teda prísť na to, ako sa pohybovať rýchlejšie s menším vynaložením energie.

Na všetkých štyroch

Do kľaku na všetkých 4 končatinách môže dôjsť dvojakým spôsobom:

  • z tzv. šikmého sedu, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať položenú voľne pred telom. Stačí málo, napr. natiahnutie celým telom za hračkou, ktorá je trošku ďalej od tela a dieťa tak ľahko zdvihne zadoček nad podložku a dostane sa na všetky 4 končatiny

  • druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo. Aby bolo schopné "vykročiť" v ústrety k hračke či inému cieľu, musí sa do vzporu kľačmo dostať týmto spôsobom

Pozor!

Ak sa dieťa dostáva do vzporu spôsobom, aký bol popísaný v 7. mesiaci, tzv. katapultom, je to pre neho slepou uličkou a známkou toho, že nemá zapojené tzv. svalové reťazce na trupe v skríženom pohybovom vzore.

Lezenie je veda

Lezenie je menej energeticky náročné a navyše je rýchlejšie ako plazenie.

Nezrelé lezenie

Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Dieťa síce pri lezení strieda ruky a nohy, ale nemá súhru medzi jednotlivými svalmi trupu.

Známky nezrelého lezenia, ktoré môžete pozorovať doma:
  • pozorujeme vnútornú rotáciu ramien, kedy dieťa vtáča obe ruky a s tým aj prsty smerom proti sebe,

  • dieťaťu sa odchyľujú lopatky od chrbta a tvoria akési malé krídielká,

  • trup je previsnutý dole, akoby prehnutý,

  • hlavička prepadá smerom k podložke, prípadne je v krčnej chrbtici výrazne zaklonená a brada predsunutá vpred,

  • dieťa v snahe o nákrok vychyľuje panvu do strany, predkolenia smerujú von a sú mierne nad podložkou,

  • dieťa sa opiera výlučne o vnútornú stranu kolienok.

Je dôvod na paniku?

Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí. Ak pretrváva aj o niekoľko týždňov neskôr, je veľmi pravdepodobné, že malo aj iné koordinačné problémy v mladšom veku (pravdepodobne už od narodenia) a len s pribúdajúcim vekom a novými zložitejšími pohybovými vzormi sa odhaľujú koordinačné nedostatky, ktoré boli v predchádzajúcom období menej nápadné.

Zrelé lezenie

Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé. Ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia. Teda nedokonalosti spojené s nezrelým lezením už nie sú pozorovateľné:

  • dieťa drží prstíky na ruke smerom vpred a nevtáča ich dovnútra,

  • lopatky má pritlačené ku chrbtu a držané blízko chrbtice,

  • trup aj hlavička sú pekne nesené v rovine bez prevesenia,

  • kolienka sú zaťažené na strede a predkolenia a nožičky dieťa drží aj v osi celého tela.

Vzpriamený sed

Vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené. Príbuzní sa potom radujú, že napr. päťmesačné dieťa už sedí, ale nikto nehodnotí, či sa do tohto sedu dieťa dostalo samo, alebo nie a do akej miery je takýto násilný sed pre dieťa zdravý.

Pozor na predčasné posadzovanie!

Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice. Väčšinou je dieťa aj mierne stočené k jednej strane, čím pri častom opakovaní rodičia či prarodičia riskujú vznik skoliózy u dieťaťa.

Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém. Nehovoriac o tom, že tlak, vyvíjaný váhou hlavičky a hornou časťou hrudníka, na vnútorné orgány má tiež zlý vplyv na vývoj srdca, pľúc, vrátane porúch dýchania, vývoj pečene a ďalších vnútorných orgánov.

Ako zvládnuť správny vzpriamený sed?

Ako by teda malo dieťa správny vzpriamený sed zvládnuť? Dostať sa do neho môže opäť spôsobom zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Ak má dobrú súhru svalov na prednej a zadnej strane trupu, teda ak je vyrovnaná aktivita svalov bruška (priame aj šikmé svaly brucha) a svaly na chrbte a šiji, potom bude dieťa sedieť rovno so vzpriamenou chrbticou bez výchyliek v osi smerom vpred (predklon) či smerom do strán (úklon).

  • obe nožičky by mali byť voľne natiahnuté pred telom,

  • ramienka by mali byť spustené voľne dole od uší,

  • vidieť by mal byť dlhý rovný krk bez predsunu hlavičky (predsun znamená, že ušká sú pred ramenami a brada je vysunutá dopredu),

  • ak má dieťa predklon hlavy len preto, že sa pozerá na hračku v lone, tak je samozrejme všetko v poriadku.

Je dôvod na paniku?

Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Ale táto "nedokonalosť" v prevedení by mala byť len krátkodobá (približne prvé 2 týždne) a dieťa by sa malo čoskoro naučiť sedieť so správnym držaním tela.

Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont (napr. naťahuje ruky k vám tak, že jeho lakte a zápästia sú vyššie ako ramená), je to dobrou známkou toho, že sa vaše dieťa čoskoro bude stavať o nábytok.

Postavenie pri nábytku

Zvládnuť postavenie pri nábytku môže dieťa zo vzporu kľačmo, kedy prilezie k objektu (úchyt zásuvky, stoličky, konferenčný stolík ...). Ak už dokáže jednu ručičku zdvihnúť nad cca 110 stupňov v ramennom kĺbe, ľahko sa chytí hrany, o ktorú sa pridrží.

Vystrie aj druhú ručičku a neskôr nakročí jednou nožičkou (ak sa dieťa učí pritiahnutie do stoja, môže nakročiť výlučne raz, čoskoro by malo ale nožičky v nákroku striedať, aby dochádzalo k symetrickému vývoju oboch polovíc tela).

Mizne úchopový reflex 

V deviatom mesiaci vyhasína reakcia u posledného tzv. primitívneho reflexu. Mizne teda tzv. úchopový reflex nohy a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť. Ak by reflex pretrvával, brzdil by, či priamo blokoval, tento vývoj.

Čo by malo bábätko v deviatom mesiaci zvládať?

V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred. Dôležitý pre vývoj ruky a jemnej motoriky je v tomto okamihu iba samostatne vzpriamený ukazovák, pričom ostatné prsty sú zovreté v dlani.

10. mesiac

Nebude zďaleka taký prelomový, ako tomu bolo v predchádzajúcom mesiaci. Dieťa potrebuje čas na to, aby svoje novo nadobudnuté zložité zručnosti precvičovalo a maximálne zlepšilo. Celý 10. mesiac bude teda opakovať lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku . Nové schopnosti sú natoľko koordinačne zložité, že môže trvať aj časť 11. mesiaca, kým sa dieťa odváži vo vývoji postúpiť o zručnosť ďalej.

Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí. Môžete tiež začať s dieťaťom cvičiť (môže sa jednať napríklad len o jemnú stimuláciu). Včasne začaté cvičenie môže zamedziť vzniku rôznych drobných či vážnejších pohybových problémov.

Nesnažte sa vývoj detí uponáhľať

Neuponáhľajte vývoj svojho dieťaťa a doprajte mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez vašej pomoci. Jeho svalovo-kostrový aparát dozrieva pomaly a postupne. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol. Ak je predčasne posádzané dieťa, ktoré na túto zručnosť ešte nedospelo, môže u neho dôjsť nielen k poškodeniu väzov, ale aj stavby kostí. Výsledkom našej prehnanej snahy o urýchlenie vývoja dieťaťa potom môže byť aj jeho trvalé poškodenie.

Aké ďalšie aktivity môžete očakávať od svojho dieťatka v 11. a 12. mesiaci zistite v ďalšom článku o psychomotorickom vývoji .

Psychomotorická mapa vývoja detí

Stiahnite si našu psychomotorickú mapu pre deti vo veku do 1. roka života a majte všetky informácie o vývoji vášho dieťatka poruke.

Autor: Mgr. Iva Bílková, fyzioterapeutka