Ako podporovať správny vývoj reči a komunikačných schopností dieťaťa II.

Tešíte sa na prvé slová vášho dieťaťa? Čo môžete urobiť pre rozvoj jeho reči? Aké sú najčastejšie príčiny oneskoreného vývoja reči?

Čo môžete urobiť pre vzájomnú komunikáciu a vývoj reči dieťaťa

  • buďte na rovnakej úrovni - zdvihnite dieťa k sebe, alebo si k nemu sadnite, umožnite mu sledovať svoju tvár - ústa a oči

  • sledujte, čo dieťa robí a ako sa správa - venujte pozornosť inej práci, ale sústreďte sa na dieťa

  • dajte dieťaťu najavo, že vás zaujíma čo robí a načúvajte mu - hovorte si, v duchu pomenovávajte, čo sa deje, opakujte zvuk, slovo, ktorému nerozumiete

Prehnaná komunikácia môže byť na škodu 

Medzi vonkajšie podmienky, ktoré ovplyvňujú vývin komunikácie u detí, patrí aj množstvo a kvalita podnetov. V tomto bode však, viac ako inde, platí pravidlo - všetko s mierou. Ak totiž rodičia hovoria veľa, dieťa nemá priestor pre svoju vlastnú komunikáciu. Naopak, ak rodičia hovoria málo, dieťa nemá vzor a nemá potrebu komunikovať. 

Čo môžete urobiť pre rozvoj dialógu?

  • hovorte na malé deti (0-2 roky) v jednoduchých, krátkych vetách, používajte "základnú" slovnú zásobu

  • hovorte primeraným, skôr pomalším tempom

  • využívajte melódiu a dynamiku hlasu

  • nechajte dieťaťu priestor reagovať - po vašej komunikačnej aktivite chvíľu mlčte -  napočítajte do 5-10 a až potom rozprávajte ďalej. Dieťa väčšinou zareaguje v čase, keď už to nečakáte. Sme na neho jednoducho moc rýchli

  • reagujte na komunikačnú aktivitu dieťaťa - zopakujte zvuk, melódiu, slovo a pokračujte ďalej

Dôležité momenty vývoja 

  • 6 mesiacov

Dieťa prechádza do štádia tzv. napodobivého bľabotania, ale nepočujúce deti nenapodobňujú a ich zvukové prejavy ustávajú.

  • 12 mesiacov

Dieťa začína rozumieť obsahu viet, najprv reaguje na melódiu a neskôr aj na obsah povedaného, zbystrí a otočí sa na zavolanie menom. To, že dieťa rozumie, sa prejaví jeho reakciou: "Urob paci, paci, ukáž, ako si veľký," ... Neskôr tiež, keď mamička povie: "nájdi psíka", dieťa je schopné ukázať psíka a pod.

Ak dieťa nereaguje na oznámenie, je vhodné poradiť sa s pediatrom, psychológom či iným odborníkom. Môže sa jednať o poruchu psychických zručností, zmyslovú nedostatočnosť príp. neurologickú poruchu. 

Prvé slová nemusia byť len Mama a Tata 

Obdobia okolo 1. roka je obdobím, keď dieťa začína používať prvé slová . Dieťa slovom nielen niečo označuje, ale vyjadruje celú vetu, myšlienku. Mama znamená nielen mama, ale aj mamička, neodchádzaj, som rád, že si tu so mnou a pod.

Medzi prvými slovami sa objavujú označenia členov rodiny a vecí, ktoré dieťa zaujali, alebo slová, ktoré ho zaujali svojou melódiou prípadne spôsobom vyslovenia, a tak sú to niekedy aj slová, ktoré by sme nečakali. Z hľadiska výslovnosti sú to väčšinou slová obsahujúce hlásky, ktoré sa deťom dobre vyslovujú "b, p, m, n, h, d, t" a samohlásky "a, e, i, o, u". Medzi prvými slovami teda zaznieva otec, mama, papa, papua, hami, a pod.

Môže sa stať, že dieťa už prvé narodeniny oslávilo, a napriek tomu nehovorí. Netreba sa znepokojovať, ak dieťa evidentne rozumie, reaguje na vyslovené a k tomu sa objavuje aspoň napodobivé bľabotanie, teda zvuky, slabiky, alebo napodobňovanie melódie slov. 

Najčastejšie príčiny oneskoreného vývoja reči:

  • nevhodné prostredie - dieťa nedostáva podnet, alebo ich je až príliš

  • citové deprivácie - nedostatok citových väzieb. Aby vznikli, je potrebné venovať dieťaťu čas, dávať mu najavo záujem, blízkosť a lásku

  • nezrelá nervová sústava - napríklad u nedonosených detí

  • dedičnosť - je možné, že všetci muži v rodine začali hovoriť neskôr

  • prílišné užívanie médií - rádio, televízia, počítač - prostredie je presýtené zvukmi, ktoré dieťa nevie identifikovať. Dieťa nevidí  artikulačné orgány a nedokáže presne vnímať rýchly prúd slov. Úplne nevhodné je tak využívanie médií počas celého dňa ako zvukovú kulisu

Ak si stále nie ste istí, či dieťa rozumie, jeho reakcie sa vám zdajú skôr náhodné a dieťa postupne menej a menej používa zvuky, je rozumné poradiť sa s odborníkom - špeciálnym pedagógom, psychológom alebo logopédom.