Aké cviky zavádzame do cvičenia?
Ak ide o pohyb, je vek 1,5 roka tým hraničným, kedy by malo každé dieťa začať samé chodiť. Ak tomu tak nie je, nastupuje ku slovu neurológia a rehabilitačné cvičenia.
Naďalej sa precvičuje predovšetkým hlboký stabilizačný systém (malé svaly pozdĺž chrbtice) na veľkých aj malých loptách (tzv. overballoch).
Omnoho viac sa potom zaraďujú prvky lezenia, preliezania, vyliezania a ďalšie cviky, ktoré deťom umožňujú „ohmatať si“ menej bezpečné situácie.
Koordinácia pohybov a orientácia v priestore
Po privítaní básničkou nasleduje prekážková dráha, ktorú deti prebehnú a prelezú. Oproti tým mladším už si na nej skúšajú cviky ťažšie na koordináciu pohybov a orientáciu v priestore. Dvojročné deti tak za pomoci mamičiek prechádzajú cez kladinu, váľajú sudy, vyliezajú na rebriny alebo skáču na trampolíne a šmýkajú sa na šmýkačke.
Všetko alebo nič, ale hlavne bez mamičky ...
Aj tentokrát platí, že nemá zmysel nútiť deti k veciam, do ktorých sa im nechce. „Zvyčajne v období stagnácie býva, že deti nechcú robiť vôbec nič alebo naopak všetko, ale len samé,“ upresňuje P. Štěpánová. „A to, čo vedeli doposiaľ, napríklad úplne prestanú robiť.“
Receptov na takýto vzdor je niekoľko, ale sto percent úspechu nezaručuje ani jeden z nich.
Môžeme sa pokúsiť previesť rýchlo pozornosť na niečo iné, dieťaťa si prestať všímať, v horšom prípade potom napríklad úplne zmeniť prostredie a ísť na chvíľu napríklad von z telocvične na chodbu.
Veľkú službu nám môže urobiť napríklad starší súrodenec alebo na lekciách jedno staršie dieťa. Túžba napodobňovať totiž veľmi často znamená, že sa dvojročné dieťa razom prestane hnevať a veľmi poslušne skúša robiť to, čo „dospelejší“ súrodenec vie už výborne.
Strata strachu z detského kolektívu
Dôležitú úlohu ako doposiaľ, začína zastávať kolektív. Vo veku okolo dvoch rokov už je taká polhodinka cvičenia vlastne tréningom na prostredie škôlky.
„Deti sa vďaka pravidelným návštevám lekcií cvičenia neboja kolektívu,“ vysvetľuje cvičiteľka.
Malí cvičitelia sa síce zatiaľ nevedia hrať spolu, toto obdobie nastáva až okolo veku 3 rokov, ale aj fakt, že sa hrajú súbežne vedľa seba, má vplyv na vnímanie ostatných ako súčasť nejakého celku. Deti sa vďaka tomu nehanbia, sú spoločenské a lepšie si zvykajú na cudzie prostredie.
Tipy na cviky
- Medvedí krok
Dieťa chytíme za ruky a necháme ho postaviť na naše nohy. Takto spoločne potom „chodíme.“ Cvikom sa precvičuje súhra súčinnosti s rodičom.
- Váľanie sudov
Necháme dieťa váľať sudy po žinenke alebo doma po koberci. Spočiatku to dieťa robí „šikmo,“ trénujeme tak jeho priestorovú orientáciu.
- Skákanie na trampolíne
Ak nemáte doma k dispozícii trampolínu, nevadí. Ľahko ju nahradí napríklad matrac na posteli. Dieťa skáče spoločne s rodičom. Nacvičuje sa tak lepšia rovnováha.
- Papierová bitka
Dáme deťom papiere, aby ich pokrčili (rozvoj jemnej motoriky) a hádzali po sebe.
Čo určite NEROBIŤ?
Aj keď je dvojročné dieťa samé od seba všetkého schopné, pokiaľ ide o pohyb, stále by sme sa mali vyvarovať určitých vecí, ktoré by mu mohli v budúcnosti uškodiť.
Všetky prudké doskoky a zoskakovanie z výšky majú neblahý vplyv predovšetkým na kĺby.
Visenie za ruky alebo za nohy - sú možné až po druhom roku veku, tiež pri nich totiž trpia kĺby.
Kotrmelce sú vhodné až po treťom roku veku.
Pre správny vývoj pohybového aparátu dieťaťa môžeme robiť mnohé už odmalička. Pavla Štěpánová odporúča predovšetkým:
Dbať na zásady správnej výživy - vďaka tomu sa zaručí optimálne množstvo všetkých látok a vitamínov nevyhnutných pre vývoj.
Dávať pozor na výber správnej obuvi
Pravidelná pohybová aktivita - denne cvičiť s dieťaťom doma, aj keď len pár minút, a minimálne jedenkrát do týždňa navštevovať spoločné lekcie cvičenia.
Chodiť s dieťaťom na ihrisko - deti by sme mali nechať poznávať maximum vecí, preliezať, vyliezať, skákať, šmýkať sa atď.
Vďaka tomu všetkému môžeme predchádzať mnohým nepríjemnostiam, ktoré sa objavujú napríklad až v dospelosti a väčšinou nás ani nenapadne ich spájať s detstvom. Od plochých nôh sa tak odvíjajú problémy s varozitou (nohy do „O“) alebo valgozitou (nohy do „X“) až po bolesti chrbtice, ktoré trápia väčšinu z nás.
Detské cvičenie teda nie je zďaleka len vyplnením dlhých chvíľ, ale komplexnou starostlivosťou, ktorá pomôže zabezpečiť správny vývoj.
