Detské choroby typu piata a šiesta choroba alebo šarlach sú u detí dosť bežné. Ako ich rozpoznať, aká je ich liečba a ako ochrániť pred nákazou zvyšok rodiny?

ŠIESTA CHOROBA

(Exanthema subitum = roseola infantum)

Názov tejto detskej choroby vznikol tak, že v minulosti boli všetky choroby s vyrážkou číselne zoradené a toto označenie sa do dnešnej doby zachovalo u dvoch ochorení – šiestej a piatej choroby.

Všeobecná charakteristika

Šiesta choroba je akútne horúčkovité ochorenie horných dýchacích ciest spojené s vyrážkou. K infekcii dochádza najčastejšie počas prvých dvoch rokov života. Pôvodcom je v 90% šiesty a v 10% siedmy ľudskú herpetický vírus (HHV6, HHV7). 

  • protilátky po prekonaní ochorenia je možné preukázať u 90% dospelých pacientov,

  • inkubačná doba je 5-12 dní,

  • prenos infekcie je vzdušnou cestou – kvapôčkami.

Priebeh ochorenia

U detí má ochorenie typický priebeh – začína horúčkou, ktorá trvá až 4 dni , po poklese teploty sa objavuje drobnoškvrnitá vyrážka ružovej farby . Vyrážka sa nachádza hlavne na trupe, šíri sa na krk a horné končatiny. Postupne do 2 dní ustupuje. Po ochorení môže pretrvávať mierne zväčšenie krčných lymfatických uzlín.

Priebeh ochorenia môže napodobňovať aj infekčnú mononukleózu (mononucleosis like syndrom), hlavne v prípade primárnej infekcie u väčších detí alebo u dospelých.

U detí sú najčastejšou komplikáciou tzv. febrilné kŕče (kŕče vyvolané vysokou teplotou). Ťažké priebehy ochorenia sú vzácne, infekcie potom môžu prebiehať ako zápal mozgu a mozgových blán (meningoencefalitída), zápal pečene (hepatitída), môže dochádzať k postihnutiu krvotvorby, u pacientov po transplantácii k rozvoju zápalu pľúc (pneumónia).

Liečba

Liečba ochorenia je symptomatická, tzn. je zameraná na odstraňovanie nepríjemných príznakov u pacienta. Je odporúčaný domáci kľudový režim, dostatočný prísun tekutín, kontrola teploty a pri teplote nad 38°C podávanie liekov na znižovanie horúčky. Ochorenie je vírusového pôvodu, antibiotiká nemajú žiadny vplyv na vyliečenie pacienta a nie sú preto vhodné. Neskoršie sa objavujúca vyrážka potom býva často chybne interpretovaná ako alergická reakcia na antibiotiká.

Diagnóza ochorenia

Lekár diagnózu stanovuje spravidla na základe klinického priebehu, v sporných situáciách (hlavne pri nutnosti odlíšenia možnej alergickej vyrážky) je možné vyšetrenie protilátok proti obom vírusom.

Laboratórne nálezy

Pri laboratórnom vyšetrení krvi je v krvnom obraze spravidla zníženie celkového počtu bielych krviniek (tzv. leukopénia), pri vyšetrení zápalových parametrov (CRP) je koncentrácia tejto bielkoviny v norme alebo je len ľahko zvýšená. Stanovenie koncentrácie CRP v sére nám všeobecne môže pomôcť v rozlíšení vírusovej (norma alebo len ľahké zvýšenie) a bakteriálnej príčiny ochorenia (výraznejšie zvýšené hladiny).

Pacienti so zníženou imunitou

Vírus po prekonaní ochorenia doživotne pretrváva v ľudskom organizme, jeho reaktivácia je bežným javom a u pacientov bez poruchy imunity nebýva sprevádzaná klinickými príznakmi. U pacientov so zníženou imunitou (napr. po transplantácii orgánov či kostnej drene) môže byť reaktivácia vírusu príčinou rejekcie (odmietnutia) transplantovaných orgánov a rozvoja ťažkého zápalu pľúc.

 

PIATA CHOROBA

(Megalerythema infectiosum)

Piata choroba je vírusové ochorenie s  charakteristickou vyrážkou. Pôvodcom ochorenia je Parvovirus B 19.

  • prenos infekcie je vzdušnou cestou – kvapôčkami. Je možný aj prenos krvou pri transfúzii,

  • ochorenie postihuje hlavne deti školského veku a mladistvých . Infekcia prebieha často bez príznakov,

  • inkubačná doba je 10-18 dní

Priebeh ochorenia

Pri ochorení dochádza k výsypu charakteristickej vyrážky . Na lícach a nose býva začervenanie pripomínajúce motýlie krídla (odtiaľ označenie motýlikovitý erytém), neskoršie sa vyrážka vyskytuje aj na trupe a končatinách. Vyrážka tu vytvára veľké nepravidelné kruhy a girlandy. Výsyp trvá 1-3 týždne , u niektorých pacientov sa po prechodnom vymiznutí opäť môže vyrážka objaviť. Hlavne u dospievajúcich dievčat ochorenie niekedy sprevádza bolestivosť a zdurenie drobných kĺbov ruky a kolien.

Komplikácie ochorenia

Vírus sa krvnou cestou dostáva do kostnej drene, kde môže spôsobiť prechodný útlm zrenia červených krviniek – erytrocytov. Táto komplikácia je nebezpečná hlavne u osôb s predchádzajúcou dedičnou alebo získanou poruchou tejto krvotvorby.

Liečba

Liečba je opäť symptomatická, je odporúčaný domáci kľudový režim, pri bolestiach kĺbov lieky proti bolesti. Pri ťažkých priebehoch, spojených s útlmom krvotvorby, je potrebné prechodne podávať transfúziu.

Pred nákazou je potrebné chrániť tehotné ženy, osoby s porušenou krvotvorbou a osoby so zníženou obranyschopnosťou.

 

Aké sú riziká pre tehotné ženy?

Pri ochorení tehotnej ženy môže vírus prejsť placentou, dostať sa do kostnej drene plodu a spôsobiť útlm krvotvorby s následným ťažkým postihnutím plodu. Dochádza k potratu, pôrodu hydropického (hydrops = vodnateľnosť), často mŕtveho plodu alebo novorodenca s ťažkou chudokrvnosťou (anémiou). Riziko poškodenia plodu pri ochorení v tehotenstve je asi 5-10% a to najmä pri infekcii matky v druhej tretine tehotenstva.

Diagnóza

Diagnóza býva stanovená na základe klinického priebehu a vyšetrenia protilátok proti parvovírusu v sére. Pri laboratórnom vyšetrení je nízke CRP a v krvnom obraze býva nižší počet bielych krviniek (leukopénia), pri postihnutí tvorby červených krviniek aj nižší počet červených krviniek (anémia).

 

ŠARLACH

(scarlatina)

Šarlach je ochorenie charakterizované kombináciou angíny a typickej vyrážky. Šarlach patrí k najčastejším infekčným ochoreniam. V posledných 10 rokoch bolo hlásené 3000 – 5000 ochorení ročne.

  • pôvodcom ochorenia je baktéria Streptococcus pyogenes skupiny A (často je možné sa stretnúť aj s označením beta hemolytický streptokok skupiny A), produkujúci toxín,

  • protilátky proti konkrétnemu typu toxínu sa vytvárajú po ochorení. Ak sú v krvi pacienta prítomné, ochorenie prebieha len vo forme angíny, bez vyrážky,

  • inkubačná doba je zvyčajne 2-3 dni s krajným rozmedzím 1-6 dní, u ranného šarlachu môže byť inkubačná doba len 12 hodín,

  • najčastejšie ochorejú deti medzi 3.-10. rokom života,

  • zdrojom nákazy je pacient so šarlachom alebo nosič streptokoka (osoba bez príznakov a ťažkostí, u ktorých sa ale pri mikrobiologickom vyšetrení výteru z krku preukáže streptokok).

Ako sa nákaza šíri?

Nákaza sa šíri vzdušnou cestou. Šarlachom je možné ochorieť opakovane: skorá antibiotická liečba bráni rozvoju protiinfekčnej imunity, existuje viac typov toxínov. Vstupnou bránou infekcie je nosohltan, u tzv. ranného šarlachu porušenie kože.

Diagnóza a priebeh choroby

Začiatok ochorenia je spravidla náhly. Dochádza k vzostupu teploty, rozvoju bolesti v krku . Hlavne u malých detí môže byť ochorenie spojené so zvracaním a bolesťou brucha. Diagnóza tohto ochorenia je spravidla stanovená na základe klinického obrazu – nález angíny v krku a krupicovité, na pohmat drsné, svetlo červené vyrážky (pripomínajúce husiu kožu). Sú najviac zrejmé na podbrušku, slabinách, na vnútornej strane stehien a v podpazuší.

  • na tvári je typické začervenanie, ktoré vynecháva oblasť úst (tzv. Filatovov príznak),

  • jazyk je spočiatku s bielym povlakom, od špičky sa rýchlo čistí a je potom nápadne červený – tzv. malinový. Časté sú infekčné kútiky úst,

  • na koži okolo nechtov a na ušných lalokoch bývajú drobné belavé pupienky (tzv. Šrámkov príznak). S poklesom teploty vyrážka rýchlo bledne a mizne väčšinou počas 2-3 dní,

  • okolo 2. – 3. týždňa ochorenia môže dôjsť k odlupovaniu kože na prstoch rúk, na dlaniach, chodidlách a zadku,

V súčasnosti má väčšinou ochorenie šarlachom ľahký priebeh, s miernym zvýšením teploty, začervenaním mandlí, vyrážok je málo a trvá len krátko. Komplikácie sú výnimočné.

 

Liečba

Šarlach liečime antibiotikami , pri ťažkom priebehu je spravidla pacient liečený niekoľkodňovým podávaním prokain penicilínu injekčne do svalu, liečba je zakončená aplikáciou Pendeponu (forma penicilínu s predĺženým účinkom).

Laboratórne nálezy

Pri laboratórnom vyšetrení nachádzame v krvnom obraze zvýšený celkový počet bielych krviniek (leukocytóza), je zvýšené až vysoké CRP. V diagnostike je možný priamy dôkaz streptokoka na slizniciach – kultivačné vyšetrenie výteru z krku. Materiál lekár musí odoslať do mikrobiologického laboratória, výsledok je k dispozícii až za niekoľko dní. Dnes existuje možnosť aj rýchleho orientačného dôkazu streptokokovej infekcie priamo v ordinácii lekára (Streptest). Význam pri stanovení rizika vzniku tzv. sterilných následkov (viď ďalej) má v praxi vyšetrenie protilátok proti streptokokovým antigénom (streptolyzínu O – tzv. ASLO, proti deoxyribonukleáze B, hyaluronidáze). Vedľa absolútnych hodnôt sa hodnotí aj dynamika týchto protilátok.

Je potrebná hospitalizácia?

Nutnosť hospitalizácie je len u pacientov s ťažkým priebehom. U ľahších nekomplikovaných priebehov je možno pacientovi predpísať antibiotiká vo forme tabliet alebo sirupu. Antibiotikum sa musí podávať v dostatočnej dávke a pacient musí dodržiavať intervaly medzi jednotlivými dávkami, liečba má trvať 10 dní. Pri alergii na penicilín je nutné podať iné účinné antibiotikum. Po nasadení antibiotika dochádza k vymiznutiu streptokoka na slizniciach do 48 hodín.

Po prekonanom ochorení je odporúčaná 2-týždňová domáca rekonvalescencia. V 3. týždni ochorenia je u praktického lekára skontrolovaný celkový zdravotný stav pacienta (nález na krku, posluchový nález na srdci), vyšetrenia sedimentácie, vyšetrenie moču, ak je všetko v poriadku, dieťa môže opäť do kolektívu.

U 5-10% pacientov môže pretrvávať pozitívny kultivačný nález streptokoka – ide o nosičstvo alebo opätovnú infekciu (reinfekciu).

Bezpríznakové nosičstvo je spravidla prechodné a nie je dôvodom k preliečeniu antibiotikami.

Neskoršie komplikácie

So streptokokovými nákazami sú spojené ochorenia označované ako sterilné následky:

  • tzv. reumatická horúčka (postihnutie srdca a kĺbov),

  • glomerulonefritída (nehnisavý zápal obličiek s prevažujúcim postihnutím obličkových klbiek),

  • chorea minor (tzv. tanec sv. Víta: postihnutie mozgu s anomálnymi pohybmi a psychickou labilitou).

Tieto komplikácie sú dnes vďaka skorej antibiotickej liečbe vzácne . Ich vznik je v príčinnej súvislosti s infekciou streptokokom, ale ich rozvoj nastáva v čase, kedy už nie je streptokok prítomný. Hovoríme o tzv. sterilných následkoch. Presný mechanizmus nebol zatiaľ celkom objasnený, predpokladá sa podobnosť niektorých štruktúr streptokoka s tkanivami pacienta, navodení autoimunitných mechanizmov, zvažuje sa aj dedičná dispozícia.